História obce

Katastrálne územie obce Sihla a samotná obec Sihla leží prevažne v oblasti Slovenské Rudohorie v orografickom celku Veporské vrchy a časti Sihlianska planina. Len menšia západná časť patrí do oblasti poľana a jej časti Vysoká Poľana.
Územie nemá výrazné reliéfne tvary. Prevládajú mierne svahy, prechádzajúce do náhorných plošín. Najnižším bodom katastra je koryto Kamenistého potoka pri sútoku s potokom Čierny potok 710 m. Najvyšší bod je kóta 1029 m v JV časti katastrálneho územia.

Po geologickej stránke spadá kataster Sihly do pásma Kráľovej hole a do Neovulkanitu Poľana. Z hornín prevláda granidný kryštálnik reprezentovaný biotickým granodioritom až kremitým dioritom sihlianskeho typu. Priemerné ročné množstvo zrážok je až 900 mm. Sihla leží v tzv. "mrazovej kotline", kde mrazy v zime dosahujú nezriedka až -30 °Ca časté sú prízemné mrazy vletných mesiacoch júl a august. Celým chotárom preteká Kamenistý potok prameniaci v tejto oblasti vo výške 927 m.n.m., ktorý sa vlieva do Čierneho Hrona. Na ploche potoka v dĺžke 2,5 km bol roku 1991 vyhlásený Chránený areál Meandre Kamenistého potoka, ktorý predstavuje prirodzene meandrujúci tok. Pod obcou Kamenistý potok priberá pritekajúci Slatinský jarok, pozdĺž ktorého leží prírodná rezervácia Vrchslatina. Predstavuje zamokrené stanovište, na ktoré sa viaže na zvláštny zvláštny ekotyp smreka, ktorý je napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam v mrazovej polohe schopný reprodukie. Dôsledkom kombinácie genetických vlastností a podmienok prostredia tu rastú smreky s hustými letokruhmi ako dôkaz pomalého rastu, ktoré majú vzácne rezonačné drevo. Lokalita je zároveň vzácnym biotopom rastlín a živočíchov viazaných na podmáčané stanovištia na výmere 18,05 ha.Obec má pomerne veľké katastrálne územie 2692 ha, pričom les zaberá až 85%. Prevládajú ihličnaté dreviny 75% smrek, menej jedľa, zlistnatých je najviac zastúpený buk. 85%. územia sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Prvé zmienky o vzniku obce sú z prvej polovice 18. storočia ako komorská osada vyrástla okoloe rárnej sklárne založenej r. 1744. Stabilizujúcim prvkom osídlenia bol bohatý výskyt suroviny na výrobu skla. Čistý kremeň "žabica" o čom svedčia miestne názvy Sihlianska žabica a Handeľská žabica. Voda, ktorá znamenala pohon Sihlianskeho systému drvičov kremeňa tzv. stupnikov. A lesy ako zdroj energie a materiálu v podobe dreva. Novú skláreň postavila komora r. 1762 a prenajímala ju na dvojročné obdobie (za 100 zl. neskôr 150 zl. ročne) Podľa zmluvy nesmel nájomca prekročiť stav 2 odborných zamestnancov. Skláreń vyrábala len tzv. zelené sklo, najmäduté sklo pre erárne podniky (mincovňu v Kremnici, laboratórium v Banskej Štiavnici a.i.) Nájomci postupne v r. 1864 a r. 1890 (nájomca Július Kuchynka) hutu zdokonalili a prešli na výrobu tabuľového skla. Výroba v sklárni bola za 1. svetovej vojny zastavená a už nebola obnovená.
Pečať sklárne

V obci bola od polovice 19. storočia parná píla, ktorá spracuvávala drevo vyťažené v okolitých pralesoch. V miestnom pralese, ktorý sa menil pod sekerami lesných robotníkov v mladé sihliny, sa ťažili stromy mohutného objemu dôkazom toho sú zápisky K. G. Zechentera. Parná píla mala 3 gátre a zamestnávala 36 robotníkov, väčšina mužov pracovala v lesoch. Nad prácami v lese bdela Lesná správa Sihla s revírmi Čierny potok, Klimentka, Drábsko a Lom. Cez Kamenistú dolinu bola z Hronca do Sihly vybudovaná cesta a túto r. 1923 doplnila trasa lesnej železnice Hronec-Sihla.

Dá sa povedať, že na svoju dobu bola Sihla rozvinutým priemyselným centrom poskytujúcim zamestnanosť širšiemu okoliu. Už spomenutou likvidáciou huty a píly logicky poklesla zamestnanosť a obyvatelia sa sťahovali do oblastí s väčšou možnosťou zamestnania. Svedčí o tom aj počet obyvateľovv 1930 - 364, 1950 - 318, 1970 - 356, 1991 - 204, 1996 - 216.

Povojnový pokles obyvateľov je dôsledkom výstavby mestských aglomerácií (Brezno, Podbrezová) a väčšej možnosti zamestnania v nich.