V súlade so súčasnou praxou vytvárania erbov obcí na Slovensku sa musia aj v prípade Sihly brať do úvahy pramene, ktoré dokladajú používanie jej znaku, respektíve znakov v minulosti. Meno Sihly sa nachádza už na pečatiach datovaných k rokom 1800, 1809 a 1833. Na všetkých sú aj znaky. Ich spoločným prvkom je symbol (aj keď v rozličných variáciách) nemeckého, respektíve rakúskeho ríšskeho (cisárskeho) dvojhlavého orla, doplneného v prvých dvoch prípadoch o ďalšie znamenia reprezentujúce konkrétne fyzické osoby - nájomcov sklárne. Osobitne dôležité však je, že tieto pečate neboli pečaťami obce, ale miestnej cisársko-kráľovskej (erárnej, štátnej) sklárskej huty. To, že oba subjekty treba najneskôr od prvej polovice 19. storočia celkom jednoznačne rozlišovať, dokazuje pečať obce Sihla práve z tohto obdobia.
Znak na tejto pečati je dobre čitateľný a významovo celkom jasný. Predstavuje ihličnatý strom. Z hľadiska heraldiky je pritom celkom irelevantné, či by sa mal považovať za jedľu alebo smrek. To sa jednoducho v erbovej kresbe nedá špecifikovať, a ani to prakticky nebýva zvykom. Tento strom možno chápať ako vyjadrenie viacerých skutočností typických pre obec Sihlu. Je to jednak prírodné, prevažne lesné prostredie, pre ktoré sú typické práve ihličnaté stromy. Možno v ňom vidieť aj symbol práce a zdroja obživy tamojších drevorubačov.

Osada, neskôr obec Sihla vznikla ako integrálna súčasť tamojšej sklárskej huty. Je tiež známe, že hlavným produktom sihlianskej sklárne bolo laboratórne sklo, to znamená rozličné skúmavky, banky, skúšobné nádobky a podobné výrobky, ktoré sa využívali pri chemických analýzach rúd a iných materiálov v baníctve a hutníctve.

Prof. PhDr. Leon Sokolovsky, CSc.